shadow

RECENZIA NA KNIHU: Kočky by kupovaly myši. Černá kniha o krmivech pro zvířata.
Kontroverzná publikácia, ktorej čítanie odporúčam nie len majiteľom domácich miláčikov, ale taktiež všetkým, ktorých zaujíma čo sa nachádza v každodennom jedálničku hospodárskych zvierat a prostredníctvom nich sa dostáva až k nám na stôl.

Kočky by kupovaly myši. Černá kniha o krmivech pro zvířata

(Hans-Ulrich Grimm)

RECENZIA NA KNIHU:

 

Kontroverzná publikácia, ktorej čítanie odporúčam nie len majiteľom domácich miláčikov, ale taktiež všetkým, ktorých zaujíma čo sa nachádza v každodennom jedálničku hospodárskych zvierat a prostredníctvom nich sa dostáva až k nám na stôl.

 

Máš rád čísla, krkolomné potravinárske názvy, alebo naopak príbehy, fakty či históriu z ríše zvierat? Ak si aspoň raz odpovedal áno, táto kniha sa ti bude naozaj páčiť. Avšak neodporúčam jej čítanie odkladať na neskoré večerné hodiny, prípadne na obdobie keď sa tvoja myseľ snúbi s únavou. Ľahko by sa ti mohlo stať (rovnako ako mne), že ju začneš čítať aj trikrát a množstvo informácií, ktoré do nej autor vložil, si jednoducho nezapamätáš. H. U. Grimm totižto svoje poznatky prezentuje vcelku zložitým spôsobom, kedy myšlienkami plynule prechádza od príbehu veterinára, cez fakty získané z výskumov, až k veľkému množstvu čísel z najrozličnejších oblastí.

 

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim priblížiť obsah jednotlivých kapitol, aj keď už teraz viem, že zovšeobecniť tak širokú škálu informácií, ktorá bola vložená do tejto publikácie, nie je úplne možné.

 

„Dovolené je to, co není zakázané.“

 

Asi všetkých z nás najviac zaujíma téma zaoberajúca sa zložením krmív. A prečo by aj nie, každý je predsa zvedavý čo všetko je dnes priemysel ochotný podstúpiť aby za málo peňazí získal veľa muziky.

 

Začíname, v hlavnej úlohe „Chémia v krmive“. Príchute, kyseliny, regulátory kyslosti, konzervanty mastných kyselín, látky na zvyšovanie výkonu, antioxidanty pre zvýšenie spotreby krmiva, lieky, stabilizátory pre uľahčenie spracovania krmiva, hormóny. Toto a ďaleko viac nájdeme v potrave zvierat. A pre koho sú tieto prísady vlastne dôležité? V skutočnosti pre nikoho z nás. Iba ak pre priemyselné spracovanie a distribúciu v sieti supermarketov. Po dôslednom preštudovaní siedmej kapitoly si každý z nás nájde nejakú tú látku, ktorá ho svojou funkciou začne „fascinovať“. Pre mňa sa stala najzaujímavejšou prísadou látka pre tzv. „akceptáciu granúl nezávisle na základnej chuti“. Vďaka tejto ingrediencii zviera zožerie aj to, čo by za normálnych okolností nezjedlo. A ako autor knihy v tretej kapitole uvádza, tento doplnok je veľmi dôležitý v krmovinárskom priemysle, keďže je známe, že spracovávaný je aj jatočný odpad alebo v minulosti kaly z odpadových vôd. A preto, že nechcem nikomu kaziť radosť z čítania, viac už neprezradím smiley

 

 

„Akceptace krmiva, založeného na odpadu, by se měla zlepšovat používáním sladidel.“

 

Zo svojho pohľadu môžem povedať, že niektoré časti textu sú naopak pre čitateľa menej pútavé. Stane sa to najmä vtedy, keď sa autor začne venovať nekonečným číslam zameraným na zisky veľkých koncernov, štatistikám objemu látok získaných od dodávateľov a ich distribúcií do krmovinárskych podnikov alebo tiež siahodlhým škandálom konkrétnych svetových spoločností. Avšak aj v týchto rozsiahlych kapitolách sa nájdu zaujímavé informácie, ktoré si naozaj okamžite zapamätáte. Za zmienku stojí napríklad fakt, že holandská spoločnosť Vion dodáva „mäso“ pre Burger King (dokonca má program s bioproduktami) a zároveň zásobuje koncern ako Masterfoods (výrobca krmív Whiskas, Chappi, Kitekat) alebo Royal Canin. Na zamyslenie, no nie?

 

 

„Kdyby se do krmiva nepřidávaly chemikálie, měli bychom zdravější psy.“

 

Samostatná epocha venujúca sa novým, civilizačným ochoreniam psov či mačiek sa nachádza pod názvom kapitoly „Tlustý pes“. Odborníci tvrdia, že príčiny chorôb ako je cukrovka, obezita, rôzne alergie, kožné či črevné ochorenia alebo rakovina môžeme hľadať aj v priemyselných krmivách, preto je fascinujúce ako veľmi dokážeme my majitelia ovplyvniť zdravie našich štvornohých miláčikov.

 

Nesmiem sa zabudnúť zmieniť o výnimočnom postavení dielu venujúcemu sa histórií chovu zvierat, vrátane psov a mačiek. Kým poväčšine sa takéto informácie nachádzajú na začiatku publikácií a nie vždy sú pre čitateľov príťažlivé, v tejto knižke nájdete históriu pod názvom „Válka, nebo mír“ v kapitole číslo šesť. Táto časť sa obsahovo kompletne odklonila od ostatnej myšlienky, na jednej strane si pri nej mierne oddýchnete, no zároveň sa dočítate zaujímavé fakty, napríklad aj o vzniku niektorých dnešných plemien, alebo tiež o tom, ako sa využívali nemecké ovčiaky počas vojny.

 

Na záver sa autor okrajovo venuje aj tematike barfu a súčasnému návratu majiteľov psov a mačiek ku kŕmeniu prirodzenou stravou. Po celkovom obsahu knihy som trochu očakávala, že práve túto oblasť vyzdvihne a pri jej opise bude viac než nadšený. Opak je pravdou, po celý čas sa téme venuje veľmi opatrne a v neutrálnej hladine. Utriedenie myšlienok tak práve necháva na samotnom čitateľovi.

 

V predchádzajúcich riadkoch som sa aspoň v skratke pokúsila priblížiť obsah knihy „Kočky by kupovaly myši“, ktorá je plná rozporuplných myšlienok a informácií. Preto by som všetkým vám, ktorý sa pustíte do jej čítania chcela poradiť, že sa naozaj niet kam ponáhľať, iba tak dokážete vstrebať všetko to, čo vás bude na jednotlivých stránkach zaujímať. V opačnom prípade by sa ľahko mohlo stať, že po skončení čítania budete musieť začať odznovu. smiley

 

 

Bruno odporúča:

RECENZIA: Génius i popleta. Jak psa naučiť, aby to, co umí, zvládal za všech okolností

 

Nezabudni sa zaregistrovať medzi nás, milovníkov, majiteľov, priateľov a obdivovateľov psov. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží. Stačí sa len ZAREGISTROVAŤ TU!

Autor

Karolína Dobiašová
Karolína Dobiašová

Približne v 12tich rokoch som sa na prvý pohľad zaľúbila do toho najškaredšieho a chovaním asi najhoršieho psa aký v nitrianskom útulku kedy bol. Hoci som vtedy o výchove psov nič nevedela, náš vzťah, ktorý trval dennodenne celé štyri roky spravil z Laryho „Pána Psa“. Od toho času viem, že fráza „Nedá sa“ u mňa neexistuje. Som nepoučiteľný, celoživotný rojko s ruksakom na chrbte a večne hlavou v oblakoch.

Diskusia

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne príspevky.

Tvoj príspevok

Pre pridanie príspevku do diskusie sa musíš prihlásiť. Prihlásiť sa
Ísť hore