Brunovi kamoši cestujú: Predĺžený víkend vo Vyhniach? Prečo nie!

Ahojte!

Volám sa Saška a som Brunova kamoška. Veľa cestujem, rada sa fotím a ešte radšej o tom všetkom píšem. Málokedy chodím na to isté miesto, na svete je predsa toľko miest, ktoré môj ňufák musí preskúmať a moje labky preskákať. Samozrejme beriem zo sebou všade aj svojich páničkov, bez nich by to nebolo ono. Dnes by som vám chcela predstaviť malú obec Vyhne, kde sme strávili predĺžený víkend a vďaka ideálnemu počasiu sme stihli navštíviť všetko zaujímavé, čo táto časť Štiavnických vrchov prináša.

Počas rannej venčiacej prechádzky obcou som okamžite vedela na aké prvé miesto vezmem svoju nechlpatú časť rodinky. Predsa na vychýrené Kamenné more. Smerové tabule k tomuto miestu sa nachádzali v dedinke hneď niekoľkokrát, Kamenné more je doslova pýchou miestnych obyvateľov.

Na info tabuliach sa písalo niečo o vzniku tohto unikátu, že za to môže gravitačné pôsobenie a zemetrasenie, ktoré pred tisíckami rokov spôsobilo mohutné skalné zrútenie. Ďalej aj to, že rozlohou je to najväčšie kamenné more vo vulkanickej časti Karpát, tvoria ho ružovkasté ryolity a predovšetkým pre svoju geologickú hodnotu patrí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Viac sa mi čítať nechcelo, môj cieľ boj jasný, byť tam prvá!

Časovo nie príliš náročná prechádzka nás približne po pol hodinke zelenou trasou dostala až na vrchol vrchu Kamenná (495 m.n.m.), odkiaľ sa nám naskytol veľmi pekný výhľad na celú dolinu v ktorej Vyhne ležia. Cestou hore sme križovali približne stred Kamenného mora, čo znamená že sme si do sýtosti užili priamo prechádzku skrz neho. Zatiaľ, čo moja tehotná panička kontrolovala každý svoj krok a môj netehotný pániček kontroloval svoju tehotnú paničku, ja som behala zľava doprava a zhora dolu. Ak však máte pocit, že vaše labky nie sú dostatočne obratné, treba si dávať veľký pozor.

Ešte v ten istý deň sme stihli malý výlet po obci k Vyhnianskemu travertínu. V súčastnosti je to cca 3,5 metra vysoká krásne zelená „kopa“, ktorá neustále rastie vďaka usadzovaniu minerálov z vápenitej vody. Tento krasový útvar vytvoril spoločnými rukami človek s prírodou, pretože voda vyteká z bývalej banskej štôlne. Umiestnený je priamo v obci v blízkosti tenisových kurtov. Hoci sa nachádza na náučnom chodníku, dostať sa k nemu nie je úplna samozrejmosť. Pri troche vynaliezavosti však stačí športovisko obísť a stojíte priamo pred ním. No a keď sme sa k tej vode konečne dostali, tak ju predsa ochutnám. Fuj, tá bola teplá, celých 37°C!

Vrámci výletu k travertínu sme sa na krátku chvíľu zastavili v lesíku nad kúpaliskom pri Kaplnke Panny Márie kráľovnej. Kým sa ľudská posádka rozplývala nad históriou kaplnky, ktorá leží na zelenej a žltej značke, ja som sa pokojne v tieni váľala v ihličí a živici. Inak vraj ju postavil istý Ladislav Hudec. Je to jeho jediná stavba na Slovensku, zatiaľ čo v Šanghaji sa preslávil napríklad stavbou výškovej budovy Park hotel, ktorá bola až do roku 1983 najvyššou stavbou v meste. Tam raz pôjdem tiež.

Na druhý deň hovorili moji ľudia niečo o tom, ako je vonku teplo a že na tom slnku by to opäť chcelo niečo v tieni lesa. Len tak rekreačne. A tak sa aj stalo. Išli sme na nenáročnú a zároveň poznávaciu vychádzku náučným chodníkom s názvom „Po stopách baníckej činnosti vo Vyhniach“. Chodník sa nachádza na hornom konci obce Vyhne (doviezli sme sa sem autom), meria 3,7 km a jeho prechod vám nebude trvať viac ako 1,5 až 2 hodiny. Ľudia opäť čítali jednotlivé infobody, a tak sme sa postupne dozvedeli čo to o histórií ťažby striebra v týchto oblastiach. Cestou sme nahliadli do bývalých štôlní a ja som svojimi rýchlymi labkami stihla poskákať staré, machom obrastené pozostatky banských budov, ktoré krásne dopĺňali atmosféru tomuto miestu.

Po návrate na chatu, ktorá bolo mimochodom luxusná, pretože mala luxusne veľký pozemok, s luxusne mäkkou trávou a luxusným tieňom pod veľkým orechom, sa už nikomu nikam nechcelo ísť. Teda okrem mňa samozrejme. Všetci stále hovorili niečo o teplej vode a kúpalisku. Inštinktívne som vycítila, že toto verejné miesto nebude nič pre mňa, a preto som sa zahrala na unavenú a ospalú, čím som eliminovala výčitky dvojnožcov aby ma nechali na izbe a oni išli na pár hodín k vode. Keď sa vrátili boli užasnutí miestom „Vodný raj Vyhne“. Keďže sa ma to bytostne netýkalo, pamätám si len útržky z ich debát. Spomínali úžasne čistú vodu, málo ľudí, tobogány a milý personál.

Super paráda, posledný deň sme trávili v kopcoch Štiavnických vrchov. Vybrali sme sa na výlet na kopec Sitno. Od jazera Počúvadlo vedie hore niekoľko chodníkov s rôznou obtiažnosťou. My sme to samozrejme vzali strmhlav po zelenej značke priamo hore. Tesne pred vrcholom sme sa zastavili na úžasnej skalnej vyhliadke, kde sme aj hodnú chvíľu posedeli a užívali si vietor v srsti. Je to trochu mimo chodníka a tak sme zažili romantiku s výhľadom až na Vysoké Tatry.

Po chvíli sme sa napojili na modrú trasu a dostali sa až úplne hore na Sitno (1009 m.n.m.). Cestou dolu sme si pozreli vcelku skrytý Sitniansky hrad. Jeho návšteva určite stála za to aby, ako opäť človek spravil malú zachádzku.

A to je pomaly koniec výletu vo Vyhniach. Ešte by som chcela dodať niečo málo k ubytovaniu. Ako som už spomínala, za svoje dva roky života som už precestovala veľa miest a zatiaľ na žiadnom mieste som nemala ako chlpatý štvornožec problém sa ubytovať. Chata, na ktorej sme bývali tentokrát, mala zákaz domácich miláčikov, i napriek tomu so mnou nemali po telefonickom dohovore problém a dokonca som tam bola aj zadarmo. Chcem tým povedať len toľko, že ak sa viete chovať (a trošku aj dobre vyzeráte  ) tak bývanie vždy nájdete.

Tak čo priatelia, kam sa spolu vyberieme nabudúce?

Ak ťa zaujímajú tipy na výlet s tvojim psíkom sleduj pravidelne náš blog Tipy na výlet.