V útulku Muchou, doma v posteli už krásnou dámou

 

Už nejaký čas som uvažovala nad tým, že si zaopatrím ďalšieho psíka ku môjmu, vtedy 7 ročnému yorkšírikovi. Venovala som sa s ním agility a chcela som pri tom športe aj zostať, a tak som dlho zvažovala kúpu šteniatka s PP, nejakého plemena vhodného na šport. Stále ma to ale ťahalo k tomu, aby som si splnila môj dávny sen, vziať si psíka z útulku. Ale nevedela som sa stále rozhodnúť, veď čo ak bude bojazlivý, alebo ho to nebude vôbec baviť?

 

Láska na prvý pohľad

Jedného dňa, keď som si pozerala Facebook na mňa zrazu zo stránky jedného útulku, vyskočila fotka, ktorá mi doslova obrátila celý život naruby. Zbadala som JU – krásne strapaté šteniatko s fúzatou papuľkou a bielymi „ponožkami“ na predných nôžkach ma okamžite ohúrilo. Mala taký šibalský, ale zároveň veľmi oddaný výraz v tvári. Okamžite som sa zamilovala.

Foto: Petra Osuská

Rómska osada ju nijak nezlomila

Cítila som, že je to psík presne pre mňa, a že si určite skvele sadneme. Vtedy som však ešte bývala s rodičmi a tí moje nadšenie žiaľ nezdieľali. Mne to ale nedalo a každý deň som sa chodila pozerať, či sa neadoptovala. Stále tam však bola - bez jediného záujemcu. Bola zima a mali prísť veľké mrazy a ja som si nevedela predstaviť, ako to v tom koterci vonku zvládne. Napísala som do útulku a zistila si všetky potrebné info. Nemala meno ale prezývali ju Mucha (možno preto, že bola otravná, a tak trochu vtierka čo jej aj zostalo ). Vraj ju našli doráňanú pri rómskej osade, chvíľku bola v dočaske kým sa jej nezahojili rany a potom šla do útulku, kde vraj od prvého dňa veľmi plače a celé dni visí zavesená na mreži koterca a čaká kto si ju všimne. Keď som si toto prečítala, bolo rozhodnuté. O pár dní som ju už mala doma. A zábava sa mohla začať .

 

V skratke - rodičia mi najprv poriadne vynadali, potom nejaký čas protestovali, ale nakoniec museli uznať, že je úžasná, a že zostáva. Pomenovala som ju Fanzy aj keď som pôvodne mala vybrané úplne iné mená, ale žiadne jej nesedelo, iba táto zlátanina dvoch mien čo som si vymyslela. Hneď od prvého dňa sa prejavovala jej výrazná (a dosť tvrdohlavá) osobnosť. Napr. si vybrala moju posteľ ako peliešok a NIE nebrala ako odpoveď. Prvé dni som odolávala a aj stokrát ju vyhodila do jej mäkkého peliešku, ale keď sa aj po stoprvýkrát vrátila do postele, tak som rezignovala a odvtedy je v posteli takmer stále.

 

Foto: Petra Osuská

Na moje prekvapenie sa aj napriek nepeknému štartu do života takmer ničoho nebála, bola zvedavá, odvážna a do všetkého sa vrhala po hlave (občas doslova). Všetko sa rýchlo učila a každý deň ma niečím prekvapovala. Napr. aj vynaliezavosťou čo sa týka likvidácie rôznych predmetov v domácnosti. Nikdy nezabudnem ako som raz prišla domov a našla som ju so zaseknutým prúteným košom na hlave :D. Bola to malá ničiteľka a potvorka, ale vyrástla z toho a teraz je to už vychovaný poslušný psík (väčšinou ).

 

Foto: Petra Osuská

Papuče, ach tie papuče

Nedá mi nenapísať, napríklad jej úžasný zvyk s únosom mojich papúč. Niekedy keď odídem preč napr. do práce a jej je za mnou smutno, zoberie si z botníka moju papuču a ľahne si s ňou do postele. Ak príde domov prvý môj priateľ, tak ho privíta a beží po moju papuču, chodí za ním po byte s papučou v papuľke a poštekuje po ňom v zmysle kde ma nechal, a prečo ešte nie som doma . Tým ale tento rituál nekončí, keď totiž prídem konečne domov ja, pekne sa privítame (rozumej Fanzy od radosti piští a škrieka akoby ju z kože drali), sadnem si a zistím že mi opäť chýba jedna papuča poviem: „Fanzy kde mám zase papuču? Choď ju nájsť a dones mi ju prosím“. A ona naozaj ide, nájde kde ju nechala a donesie mi ju až do rúk. Toto sú také tie bežné každodenné radosti, ktorými mi vždy neuveriteľne zlepší deň a rozosmeje ma.

 

Foto: Petra Osuská

Agility, výstavy a omnoho viac – radosť zo spoločného bytia

Ako som spomínala v úvode, začali sme sa aktívne venovať agility a občas sme zašli aj na nejakú orieškiádu. Všetko ju veľmi baví, a tak sa aj dostavili prvé úspechy. Už na prvej orieškiáde vyhrala 1. miesto a celkom sa jej darilo aj na ďalších. V agility sme sa najprv nejaký čas hľadali a snažili sa zladiť, čo sa nám neskôr vďaka pravidelným tréningom a odhodlaniu ako tak podarilo. Niekedy sa nám darí viac, niekedy menej, ale máme už aj pár pekných umiestnení aj z väčších pretekov. Napr. na MSR 2013 - 2. vicemajster v družstvách, MSR 2015 - 2. vicemajster v družstvách, MSR 2016 - 1. vicemajster v družstvách atď. Momentálne prebieha kvalifikácia na IMCA (majstrovstvá sveta krížencov). Zatiaľ máme za sebou prvé kolo kvalifikácie, kde sme v našej kategórii nazbierali najviac bodov a zatiaľ sme na 1.mieste. Nechcem sa samozrejme „chváliť“.

 

Foto: Petra Osuská

Chcem týmto celým poukázať na to, že aj so psíkom z útulku môže človek robiť čokoľvek a že môžu byť aj úspešní a dosahovať pekné výsledky v akomkoľvek športe. Stačí zahodiť predsudky, veď možné je takmer všetko, občas stačí len trochu chcieť a nevzdať sa pri prvom probléme. Fanzynka je úžasný, milujúci, oddaný pes čo sa mi snaží splniť všetko, čo mi na očiach vidí. Je pre mňa, dá sa povedať dokonalý pes a ja ju za všetko to, čo mi dáva neskutočne ľúbim a dúfam že mi bude robiť radosť ešte dlhé roky.