Štvornásobná láska na celý život

 

Náš príbeh začal ešte na mojej vysokej škole v Trnave, kde som bývala v podnájme. Približne pred siedmimi rokmi. Celé dni sa točili len okolo školy a brigády. To sa mi nepáčilo a začala som vymýšľať čo urobiť, aby som sa necítila sama. Napadlo ma, že kamarátka má psíka a chodieva ho venčiť na sídlisko. Tak som ju oslovila, že či sa nemôžem pridať k ním.

 

Sheryl

Tým to celé začalo, každý deň som s nimi chodievala a ja som dospela k tomu, že aj ja chcem svojho miláčika. Nevedela som akého, dokonca ani či fenku alebo psíka, len som vedela s istotou, že chcem psa. Blúdila som dlho po internete no stále ma odrádzali inzeráty akým spôsobom boli písané. Tak som sa rozhodla pre inú cestu. Oslovila som útulok v Pezinku ešte v tej dobe. Už pri prvom telefonáte s pani, čo tam pracovala som vedela, že toto je tá správna cesta a nie inzerát. Moja jediná požiadavka bola - chcem malinkého prítulného psíka, ktorý nešteká. Ona mi na to odpovedala: „máme tu jedného, je tichučký, je to srnčí ratlík.“

 

Tak sme sa dohodli, že prídem poňho. Keď som tam prišla, spomínaný tichučký ratlík ma skoro zjedol. Pani priznala, že je to samotár. No ako mi pani rozprávala príbeh, ja som si v diaľke všimla najedovanú čiernu fenku, ktorá nechcela k sebe pustiť ani len psíkov. Moja otázka znela: „kto je ten poklad?“ Ona mi začala vysvetľovať, že tá fenka je neprispôsobivá a bude sa musieť utratiť, nakoľko práve v tej dobe išli aj rušiť útulok.

 

 

To mi nedalo a išla som za ňou. Pani na mňa kričí, že nech to nerobím, že ma pohryzie. Ako som k nej prišla, bola to láska na prvý pohľad, začala po mne vyskakovať, olizovať ma. Moje slová zneli: „žiadne utrácanie nebude, to je môj poklad“ a hneď dostala meno Sheryl. Teta bola v šoku. Ešte ma upozornila, že je chorá a bude to nákladné. Čo ma vôbec nezastavilo. Odvtedy som jej posielala len fotky ako sa socializovala a ako ju všetci ľúbime. Vyliečila sa a dnes je to zdravá hravá dáma, ktorá však nemusí mačičky.

 

Netty

Ale stále som nemala pocit, že mám kompletnú rodinku. Hlavne Sheryl bola vtedy ešte šteniatko a chcela som, aby mala svoju kamarátku. Len som sa nevedela stále rozhýbať. Raz som išla pozrieť do Rakúska svoju sesternicu, s ktorou som išla na návštevu k jednej pani. To čo som tam videla ma poznačilo na celý život. Rozbehla sa po mne zničená fenka dlhosrstej čivavy, ktorá sa mi zahryzla do krvi do lýtka. Ja som sa len zohla a zmohla som sa len na slová: „zlatko nebuď jedovatá“ a pohladkala som ju. Čivavka ostala v šoku, len som stále nechápala prečo bola taká šokovaná. Keď sme tam tak sedeli, čivavka sa pýtala von, jej majiteľka však tvrdila, že ona vydrží aj 24 hodín bez močenia.

Začala som si dávať dva a dva dokopy. Na to sa drobcovi podarilo vycikať, asi vedela čo bude nasledovať, lebo sa prikrčila a čakala. Na to tá pani ju chytila a cez dve izby ju hodina o stenu. Do misky na žrádlo jej dala krém na ruky, že to má najradšej. To bola bodka a vybuchla som. Dala som jej na výber, buď mi ju dá, alebo ju v Rakúsku nahlásim a bude mať problémy.

 

 

Našťastie mi ju dala, dostala nové meno Netty. Doniesla som ju domov v dezolátnom stave konečník jej vyliezal, vracala, zúžená trubica a veľa ďalších vecí. Sherylka ju hneď prijala, asi cítila podobný osud. Časom sa Nettynka dala dokopy, len čo sa časom nestalo so Sherylky a môjho tatina sa stala nerozlučná dvojka. Aj keď hrdo môžem povedať, že ako pána stále berie mňa. Nechcela som ich rozdeľovať, lebo som videla ako sa majú radi a moji rodičia ju majú ako vnúča, ktoré ešte nemajú. Nettynka ostala smutná, tak som sa rozhodla po istej dobe opäť pre ďalšie fenku.

 

 

Meggy

Jedna pani dávala inzeráty typu predáva krátkosrsté čivavy do výkupu. Tak som si povedala, že takto zachránim aspoň jednu. Mala som vybranú opäť inú. Išla som si po ňu aj s Nettynkou. Maličká, ktorú som si vybrala si nesadla s Nettynkou a bola veľmi bojácna. Na to sa k nám rozbehla odvážna druhá čivavka, ktorá mala ledva 500 gramov. Nettynka ju hneď zobrala ako svoje šteniatko a išla s nami domov pod novým menom Meggy. Nettynka ju vychovávala, usmerňovala ju.

 

 

Časom boli tak nerozlučná dvojica, že jedna bez druhej nikam nechceli ísť. Dokonca aj Sherylka ju prijala. No však po pár rokoch Nettynka už nevládze Meggynke tak som sa opäť rozhodla pre ďalšieho psíka, aby Nettynka mala svoj pokoj a Meggynka mala svoju kamarátku. No však malo to jeden zádrheľ. Môj muž nebol moc za tretieho psíka, že to už je veľa. A to ešte keď k nám príde na návštevu Sherylka s ocinom a svokra s talianskym chrtíkom Riom. Tak som to nechala tak, ale v kútiku duše som stále dúfala, že ho zlomím a budeme mať doma ďalší poklad.

 

 

Daisy

Jedno ráno som listovala facebokom a našla som oznam, že našli vyhodené šteniatko v poli a aj človeka, ktorý ho vyhodil. No ten sa zmohol len na slová, „nech zomrie.“ Keď som to ukázala mužovi, povedal „OK, choď po ňu.“ Strašne som bola šťastná, že jej môžeme my poskytnúť domov a lásku. Keď som po ňu prišla, hneď po mne skočila a začala ma olizovať, ako keby ma poznala roky. Ako keby sa mi opakovala spomienka na Sheryl, keď som ju bola brať. Malinká dostala meno Daisy. Keď som prišla s ňou domov, baby boli prekvapené, ale Netty zakrútila chvostíkom a vedela som, že bude dobre. Meggy sa s ňou hneď začala naháňať. Odvtedy je z nich nerozlučná trojka. Netty keď chce, hrá sa s nimi, ale má už zaslúžený pokoj a Meggy a Daisy sa nonstop spolu hrajú. Keby nemuseli spať, tak aj vtedy by sa hrali. Keď sa stretnú všetky naše psíky, celý dom doslova lieta, všetci behajú von a dnu na záhradu, spolu skúmajú nové veci, lovia a hlavne milujú robiť neporiadok.

 

 

Nikdy som neľutovala rozhodnutie, že chcem psíka (teda psíkov). Toľko úprimnej lásky, čo vie dať zvieratko, nevie ani človek dať. A o to viac, ak je to zachránené zvieratko. Dnes máme naše štyri poklady, ktoré nás a my ich ľúbime nadovšetko a nedali by sme ich za nič. Keď nám ich strážia svokrovci a my vojdeme do prázdneho domu, máme stále nutkanie zakričať „baby sme doma.“ Sme najšťastnejší keď nám lietajú všetky po dome a robia ich poriadok a hlavne ako obrábajú záhradku. Keby mám ešte niekedy brať psíka, tak len z útulku alebo zachráneného. Sme konečne radi, že máme kompletnú rodinku a všetci sa ľúbime.