Yvi a jej druhá šanca

Náš príbeh začal tým, že mi zomrela fenka Tinka vo veku 15 rokov, a tak sme sa s priateľom rozhodli, že si ďalšieho psíka adoptujeme. Nakoľko priateľ má psíka plemena Stafordšírsky bulteriér, chceli sme k nemu aktívnu a vyrovnanú fenku. Prezerali sme snáď všetky slovenské útulky, ktoré sú nám dostupné, ale nenašli sme žiadneho, ktorý by vyhovoval našim požiadavkám a hlavne psíkovi Leovi.

Ak som už aj fenku našla, buď už bola adoptovaná, alebo bola vhodná len ako jedináčik. Trvalo mi dlhé 3 dni, kým som náhodou našla zdieľanú fotku z útulku Dunajka v Komárne a bola to láska na prvý pohľad. Hneď som vedela, že je to ONA. Mala tak neskutočne smutný pohľad. Okamžite som reagovala a s pani sme si vymenili niekoľko mailov. Keď som mala adopciu potvrdenú, chcela som ju mať doma hneď a nerobil mi problém ísť si pre ňu celých 350km.

Foto: Ľubica Valašková

Vzali sme teda aj nášho Lea a vyrazili sme. Cesta bola nekonečná, strašne sme sa tešili. Hneď nás ale úsmev prešiel, akonáhle sme ich pustili spolu do výbehu. Yvi napadla Lea a museli sme ich od seba oddeliť. Ani to nás nezastavilo a bola som rozhodnutá nevzdať sa jej aj keď na fotke bola štíhla a tu mi pobehovalo 36-kg prasiatko s vypadanou srsťou. Pomyslela som si, no nevadí...Váhu dáme dolu!

Toľko radosti mala z pohladenia,olizovala nás a užívala si spoločnosť ľudí. Prvý deň doma prespala a držali sme Lea a Yvi od seba. Len toto oddeľovanie nebolo riešenie. Pri kŕmení a hraní s hračkami sme ich museli neustále napomínať, aby sa to nezvrtlo na bitku a párkrát sa aj bitka veru strhla. Bola som zúfalá a mala som strach. Nechcela som ju vrátiť, keď som ju ľúbila a už som jej dala domov, no nešlo to a napísala som pani, že asi ju budem musieť vrátiť. Tá ma uprosila, nech to ešte skúsim, nech jej dám čas, že je to úžasný pes.

Po mesiaci sa to zmenilo a naši hafani si k sebe začali hľadať cestu. Prvé oblizovanie papuliek je moment, na ktorý len tak ľahko nezabudnem. Mohli si ľahnúť vedľa seba, položiť si hlávky a hlavne žrať pri sebe. A hrať sa s jednou hračkou bez bitky! Vyšetrenia ukázali, že vypadaná srsť bola psychického pôvodu, nakoľko tieto psíky zle znášajú samotu a nedostatok pohybu.

Foto: Ľubica Valašková

Veľa času sme trávili v prírode, a tak sme porazili nadváhu. Úplne jej tvárička rozkvitla, naučila sa chodiť na vodítku a upokojila sa. Síce je ešte nervózna v určitých situáciách, ale to už asi u nej nezmeníme. Sú to už 3 roky a z Lea a Yvi sú najlepší kamaráti a pribudol k nim dvom aj Marek, ktorého milujú.

Neľutujem, že som si zobrala práve ju a týmto chcem poďakovať pani riaditeľke útulku Ing. Agnese Jelinkovej, že mi umožnila ľúbiť tak úžasnú fenku a Lenke, ktorá mi odhovorila vrátiť ju späť do útulku. Ak by som mala možnosť,šla by som do adopcie znova.