Beny sa rozhodol sám

Aj ja by som sa chcela s vami všetkými podeliť o náš príbeh. Už od malička som túžila po psíkovi. Maminu sa mi podarilo presvedčiť po 13tich rokoch. Keďže pred desiatimi rokmi sme ešte netušili o problematike množiteľov a množenia kúpili sme yorkshirku bez PP. Po pár rokoch už sme mali 2 yorkshirky. Aj keď som ich milovala nadovšetko, stále som necítila to puto medzi mnou a psom. Taká tá láska na prvý pohľad, ktorú zažijete iba raz (toto má moja mama s "mojou" prvou yorkshirkou ) A zrazu sa objavil ON.

Foto: Simona Igazová

Venčila som práve naše dve baby, keď som za našim panelákom zbadala psa. Čierny prerastený jazvečík. V podstate ničím zaujímavý pes, ktorého jednoducho väčšina ľudí obchádzala. Nikde na okolí nikto, ja doma telefón a hárajúca fena na vodítku. Našťastie sa objavila suseda, ktorá mi pomohla dostať ho k nám do baráku.

Foto: Simona Igazová

Neuveriteľne sa bál výťahu a aj u nás v byte bol vystresovaný. Zavolala som mame, že som našla psa. Keďže sme chodili venčiť psíkov do útulku vedeli sme, že do útulku nesmie ísť. Dali sme si týždeň, kedy u nás mohol zostať a snažili sme sa dopátrať pôvodného majiteľa. Ten týždeň si ma úplne zamiloval, bol na mňa naviazaný, ja som sa zamilovala doňho a cítila som to zvláštne puto. Po týždni vylepovania plagátov, obvolávania útulkov, zdieľaní na facebooku sa nikto neozval. Keďže sme si ho nemohli nechať, dali sme ho so slzami v očiach strýkovi, aby mi aspoň nejak zostal nablízku.

Foto: Simona Igazová

Pomenovali sme ho Beny, lebo strýko chcel Benyho (ja som chcela aby sa volal BubaGum). Na ďalší deň mi volala ráno mama, že Beny sa stratil, že od strýka jednoducho utiekol v nestráženej chvíli. Hneď som nasadla do auta a išla ho hľadať. Vážení, strýko pobehal dedinu zhora dole, krížom krážom a po Benym ani stopa. Ja som vošla do dediny autom a hneď som ho videla pred sebou. Chudáčik, bol taký zmätený a vystrašený. Našťastie hneď rozpoznal môj hlas a pribehol ku mne. Po takej krátkej dobe, čo sme spolu prežili som vedela, že už ho nikdy nikomu nedám.

Foto: Simona Igazová

Keď som ho našla mal cca 5-6 rokov, bál sa chlapov a metly, bol agresívny na psov. Dnes má približne 9 až10, chlapov sa nebojí, skôr ma pred nimi chráni. Strach z metly mu bohužiaľ zostal, ale so psami sa hrá, poslúcha ma (skoro) na slovo bez akéhokoľvek výcviku a tréningu. A vždy keď sa naňho pozerám, uvedomujem si, že čím je starší, tým viac to puto rastie. Je to proste láska na celý život.

Neskôr sa nám podarilo zistiť, že ho majiteľ, ktorý ho mlátil, vyhodil v Slovnafte napospas osudu. Beny prešiel zo Slovnaftu pod môj panelák v Petržalke, aby sme sa našli a ja za to ďakujem každý deň.