Kora strávila v útulku celé dva roky

Po tom, ako nám zomrela naša 14ročná fenka, ostalo u nás doma veľmi smutno. Bolo to práve v čase, keď som písala dizertačnú prácu a bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie. Keďže spoločnosť psa nám doma veľmi chýbala, pomerne skoro som začala na internete len tak nezáväzne pozerať stránky útulkov a dočasky. Aj naša prvá fenka bola z útulku a bolo jasné, že aj ďalší psík bude mať podobný pôvod.

Boli viaceré favoritky, ale keď som uvidela fotky Kory na fb Žilinského útulku, bolo to hneď jasné. Strapatá tvár a šibalské oči. Naviac, Kora bola v útulku už 2 roky a nik o ňu neprejavil záujem, čo bol pre mňa, ale ja pre mojich rodičov ďalší silný motív. A tak sme si po ňu šli.

Foto: Kristína Švolíková

Začiatky neboli najľahšie, Kora sa na sídlisku bála, bolo to pre ňu všetko nové. Bála sa všetkých psov, ľudí, áut, dokonca aj výťahu. Taktiež sa u nej prejavila nedôvera a strach k mužom, čo ťažko niesol môj otec, pretože čakal, že od začiatku budú parťáci. Postupne si však zvykala, potrebovala len čas. Rýchlo sa zblížila s rodičmi, aj s okolím, našla si aj psích kamošov a kamošky, aj keď doteraz je opatrná a vyberá si a cíti sa neistá na miestach, kde je priveľa psov.

Najväčší problém sa však vynoril až neskôr. Kora sa na mňa od prvej chvíle veľmi upla, čo bolo logické, pretože som sa zo začiatku o ňu najviac starala. Trávila som pri písaní práce väčšinu času doma, a tak sme boli stále spolu, čo sa ukázalo ako veľká chyba. Žiaľ v tej dobe som nemala síl to riešiť inak, to že sa mi podarilo prácu dopísať, bolo aj vďaka tomu, že sme si adoptovali Koru, veľmi mi to psychicky po smrti našej fenky pomohlo. Ale keď som opäť začala chodiť do práce, Kora veľmi trpela. Prejavila sa u nej separačná úzkosť, bola vystresovaná, demolovala byt, ničila veci, najmä tie moje. Bolo veľmi ťažké vidieť ju v takom stave. A tak sme začali trénovať. Postupne, od maličkostí až po ťažšie veci. Hlavné bolo, aby na mne nebola tak závislá, a aby bola schopná byť doma sama s čo možno najnižšou mierou stresu.

Foto: Kristína Švolíková

Bolo to náročné obdobie, ale rozhodne stálo za to. Postupne som predlžovala čas, keď bola sama doma, po príchode domov som ju dlhší čas ignorovala a robila si svoje veci, pelech som premiestnila z mojej izby do obývačky, i keď dlho trvalo, kým sa tam presťahovala aj Kora. Ale nechcela som ju nútiť, a časom odchádzala sama od seba, keď som sa chystala spať, niekedy som jej to pripomenula, bolo to rôzne. Potom postupne ničila stále menej a menej, až prišlo obdobie, keď nespravila nič, alebo len občas roztrhala noviny, keď už to bolo na ňu dlho. Vždy sme sa však vrátili o nejaký ten krok nazad, keď sme mali nejaký čas voľno, alebo boli sviatky a naša pracovná rutina sa porušila. Taktiež sme mali na tri mesiace v dočaske jednu fenku, čo nás tiež vrátilo trocha dozadu, avšak nikdy sme sa nevracali na úplný začiatok.

Foto: Kristína Švolíková

Teraz je to už fajn, nevravím, že na sto percent, ale Kora vie byť sama kým sme v práci, dostáva plniace hračky a má zapnutý televízor, alebo rádio. Väčšinou už nevyvedie nič a po návrate ma len privíta vrtením celého zadku a krátkym kňučaním a potom sa hneď upokojí.

Stále ostáva plachou, v niektorých prípadoch až bojazlivou, avšak keď je so svojimi psími kamoškami, je na nerozoznanie, odvážna, niekedy až drzá a spolu vystrájajú. Proste sila svorky.

Foto: Kristína Švolíková

Kora je veľmi šikovná, aj keď niekedy nevyzerá. Absolvovali sme aj základný výcvik, rada sa učí nové veci. Rada chodí do prírody, stala sa z nej veľká turistka. Rada nás sprevádza na celodenné túry, ale uspokojí sa aj s krátkou prechádzkou a vylihovaním na gauči. Je šťastná hlavne keď sme spolu. A keďže je, ako väčšina útulkáčov, veľký pažroš, najradšej asistuje v kuchyni.

Keď si človek adoptuje psa, nesmie očakávať, že bude dokonalý. Treba rátať s tým, že sa môžu vyskytnúť nejaké chybičky, či nedostatky. Ale s každým psom sa dá pracovať, ak chceme. Vlastne s každým psom treba pracovať, či už je z útulku, alebo od chovateľa. Avšak ten pocit, že ste poskytli druhú šancu nechcenému zvieraťu je na nezaplatenie. Na oplátku získavate toho najvernejšieho priateľa a spoločníka, ktorý bude stáť vždy pri vás.