Krásavica Jessica

Ahojte,

volám sa Jessica, mám 3 roky a moja „mamina“ si ma adoptovala z jedného občianskeho združenia. Predtým som patrila pánovi, ktorý bol nezvestný a ja som sa túlala ulicami, kde ma odchytili tety pracovníčky z OZ. Keď sa pán našiel, nepriznával sa ku mne, a tak som chodila z dočasky do dočasky, až som prišla do Martina.

Foto: Tina Zureková

Netrvalo dlho a zazvonil mobil, že mi našli nový domov - to bolo plaču. Všetci plakali, ale zrazu sa stalo niečo úžasné - moja dočaskárka sa rozhodla, že si ma adoptuje. To bolo radosti. Nemali to však so mnou úplne ľahké, lebo som nevedela, čo sú to granulky, a tak ich to stálo veľa trpezlivosti, aby som si na ne zvykla.

Medzi moje najväčšie skúšky patrila cesta autom. Bála som sa, aby ma zasa niekde nenechali. Ale oni ma nesklamali a vždy som sa s nimi vrátila domov. Teraz by ste ma mali vidieť ako sa teším, keď niekam ideme autom - aj z návštevy veteriny si viem urobiť výlet – hlavne, že sa vozím.

Foto: Tina Zureková

Mojim super zážitkom bola návšteva salónu krásy pre psíkov – strihanie, kúpanie, skrátka relax ako sa patrí. Teraz tam chodím pravidelne, len niekedy vymýšľam a neposlúcham, ale aj tak mi vždy za odmenu kúpia niečo dobré.

Nedávno som dostala svoju vlastnú postieľku. Takýto úžasný život by som priala všetkým opusteným psíkom - aby mali vždy plnú misku granuliek, čistú vodičku, dobré pamlsky, perfektnú veterinárnu starostlivosť, dlhé prechádzky a to najhlavnejšie - milujúcu rodinku. Dávajú mi veľa lásky a ja im ju miliónkrát vraciam.

Foto: Tina Zureková

Vaša Jessica