Prečo niektorí ľudia psov milujú a iní nenávidia?

Chov psov je návyk, ktorý nám zostal z ľudskej minulosti, z čias lovcov a zberačov, kde vtedy zohrával dôležitú úlohu vo vývoji ľudstva.

Prečo niektorí ľudia psov milujú a iní nenávidia?
9396
Reklama

Prečo niektorí ľudia psov milujú a iní nenávidia?

 

Súčasná popularita chovu psov, mačiek či malých prasiatok môže vyvolávať dojem, že nejde o nič iné, ako o módny výstrelok dnešnej doby. Taktiež existujú názory, že ide o akýsi „afekt zo západu“, či podivná relikvia pracovných zvierat držaných v spoločnosti v ľudskej minulosti. Tak ako to naozaj je?

 

Vedel si že?

Asi polovica domácností v Británií vlastní nejaký druh domáceho miláčika. Z toho je asi 10 miliónov psov a ďalších 10 miliónov z tohto počtu tvoria mačky. Zviera stojí čas aj peniaze a v dnešnej dobe vlastnenie zvieraťa znamená akýsi drobný materiálny prepych. Takou zaujímavosťou je, že počas finančnej krízy v roku 2008 zostali výdavky na domáce zvieratá takmer nedotknuté. To naznačuje, že pre väčšinu ľudí, (nielen) pes nie je prejavom luxusu, ale ho berú ako hlboko milovanú súčasť rodiny.

 

Niektorí ľudia si život bez psa nevedia predstaviť, zatiaľ čo iní o prítomnosti psa v rodine nemôžu ani len počuť. Prečo je to tak? Je veľmi pravdepodobné, že naša túžba po psej spoločnosti pramení z desiatky tisíc rokov starej minulosti a zohráva dôležitú úlohu vo vývoji ľudstva. Ak je to naozaj tak, potom genetika môže pomôcť vysvetliť, prečo je láska k zvieratám niečo, čo niektorí ľudia jednoducho nedostali do vienka.

 

 

Otázka zdravia

V poslednej dobe sa venuje veľká pozornosť pozitívnemu vplyvu zvieraťa na zdravie jeho majiteľa. Vedecké štúdie spomínajú hlavne zníženie rizika srdcových ochorení, zmiernenie depresie či stareckej demencie.

 

Avšak existuje rovnaký počet štúdií, ktoré naznačujú, že domáce zvieratá nemajú žiadny alebo dokonca mierne negatívny vplyv na zdravie. Rovnako majitelia zvierat nežijú dlhšie ako ľudia, ktorí doma nikdy zviera nemali, čo by vlastne mali žiť dlhšie, pokiaľ by boli vedecké výskumy o pozitívnom dopade na zdravie človeka pravdivé. Ak aj uveríme predpokladaným prínosom pre zdravie, vzťahuje sa to len na dnes žijúcich mestských obyvateľov, nie na predkov lovcov, či zberačov. Takže v konečnom dôsledku prínos pre zdravie človeka nie je ten dôvod, prečo doma chováme rôzne domáce zvieratá.

 

Túžba priviesť zviera do našich domovov je taká rozšírená, že je lákavé to považovať za univerzálnu črtu ľudskej prirodzenosti.

 

Potrebu vlastniť domáce zviera je pripisované aj naučenému zvyku z detstva. Dieťa napodobňuje životný štýl svojich rodičov, a keď odchádza z domu, tiež automaticky vyhľadáva jeho spoločnosť. Nedávny výskum však naznačil, že potreba vlastniť domáceho miláčika, má aj genetický základ. Niektorí ľudia bez ohľadu na ich predošlú výchovu, sú náchylnejší k vyhľadávaniu spoločnosti zvierat.

 

DNA domácich zvierat

Reťazce DNA dnešných domácich zvierat odhaľujú, že už prvé domestikované psy, mačky, dobytok či ošípané boli chápané viac ako len „bežnou komoditou“. Ak by to tak nebolo, prvé domestikované zvieratá by mali oveľa väčší prístup k divožijúcim partnerom, čim by boli gény riedené natoľko, že samotná domestikácia by bola spomalené, alebo možno aj zvrátená. Tak isto by aj obdobia hladomoru podporili zabíjanie domácich zvierat, čím by bol v konečnom dôsledku vyhladený gén kódujúci krotkosť.

 

Avšak naši predkovia výrazne fyzicky obmedzovali možnosť stretu divokých foriem a domestikovaných zvierat. Rovnako aj sociálny status, ktorý bol udelený niektorým domácim miláčikom zamedzil, aby bol „použitý“ ako potravina. Pravdepodobne toto bola cesta, ktorou vznikli dnešné domáce zvieratá.

 

Posledné štúdie ukázali, že náklonnosť k domácemu zvieraťu ide ruka v ruke so záujmom o naturálnejší život. Ľudí z tohto pohľadu možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvá je tá, ktorá má len veľmi slabý (alebo žiadny) vzťah k prírode, a teda aj k samotným zvieratám. Druhá je potom tá, ktorá sa z prítomnosti prírody a zvierat teší a adopcia či kúpa domáceho zvierať je pre ňu akési vykúpenie v dnešnej urbanizovanej spoločnosti.

 

Domáce zvieratá nám pomôžu pri opätovnom pripojení k prírode, z ktorého sme sa vyvinuli.

 

 

Zdroj: http://www.independent.co.uk

 

 

Bruno ti odporúča:

Dokážu psy čítať naše emócie?

Psy pomáhajú deťom znižovať hladinu stresu

Bozkávať sa či nebozkávať sa so svojím psom? To je otázka!

14 faktov o tom, že psy z nás robia lepších ľudí

 

Nezabudni sa zaregistrovať medzi nás, milovníkov, majiteľov, priateľov a obdivovateľov psov. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží. Stačí sa len ZAREGISTROVAŤ TU!

Karolína Dobiašová
Karolína Dobiašová
Približne v 12tich rokoch som sa na prvý pohľad zaľúbila do toho najškaredšieho a chovaním asi najhoršieho psa aký v nitrianskom útulku kedy bol. Hoci som vtedy o výchove psov nič nevedela, náš vzťah, ktorý trval dennodenne celé štyri roky spravil z Laryho „Pána Psa“. Od toho času viem, že fráza „Nedá sa“ u mňa neexistuje. Som nepoučiteľný, celoživotný rojko s ruksakom na chrbte a večne hlavou v oblakoch.
Reklama
Blog Fórum