shadow

Zdroj foto: Snapwire

Prepáčte mačky, ale vedci zistili, že psy sú múdrejšie
Psy verzus mačky v boji o inteligenciu, tentokrát 1:0. Vedci sa dali na veľké počty a porátali im šedé bunky v mozgu. Aké čísla im vyšli a pri ktorom zvierati sa najviac narátali?

Prepáčte mačky, ale vedci zistili, že psy sú múdrejšie

 

Toto je vôbec prvá štúdia, ktorá spočítala počet kortikálnych neurónov v mozgu viacerých mäsožravcov, vrátane mačiek a psov. Psy ich majú podstatne viac ako mačky. Ale tiež mývaly majú toľko neurónov ako primáty, ale ich mozog je veľký ako mozog mačiek a medvede majú rovnaký počet neurónov ako mačky, ale za to v oveľa väčšom mozgu. Čo to všetko znamená?

 

Takže kto je múdrejší? Mačky alebo psy?

Celá táto štúdia sa motá okolo počtu neurónov v ich mozgovej kôre. Malé šedé bunky sú spojené s myslením, plánovaním a zložitým správaním – toto všetko je považované za znak inteligencie.

 

„V tejto práci sme sa zaujímali o porovnanie rôznych druhov mäsožravcov, aby sme vedeli, ako počet neurónov v mozgu súvisí s veľkosťou ich mozgu. Okrem bežných mäsožravcov, sme sa zamerali aj na obľúbené zvieratá, ako sú psy, mačky, levy či medveďa hnedého,“ povedala profesorka psychológie a biologických vied Suzana Herculano-Houzel, ktorá vyvinula metódu na presné meranie neurónov v mozgu.

Veda zistila, že psy majú približne 530 miliónov kortikálnych neurónov, zatiaľ čo mačky ich majú okolo 250 miliónov. (pozn. autora: Čo myslíš, koľko ich má človek?)

 

„Verím, že absolútny počet neurónov, ktoré zviera má, najmä v mozgu, určuje jeho vnútorné mentálne bohatstvo a ich schopnosť predpovedať, čo sa má v jeho prostredí vyskytnúť na základe predošlých skúseností,“ vysvetľuje profesorka.

Dodala, že ona je 100% psičkárka a verí, že psy majú biologické schopnosti robiť oveľa zložitejšie a flexibilnejšie veci vo svojom živote v porovnaní s mačkami.

 

 

Prečo práve mäsožravce?

Pre ich rozmanitosť, rozsah veľkosti mozgu, ako aj skutočnosť, že zahŕňajú ako domestikované, tak aj voľne žijúce druhy. Výskumníci analyzovali mozog fretky, mangusty, mývala, mačky, psa, hyeny, leva a medveďa. Očakávali, že ich merania potvrdia hypotézu, že mozog mäsožravcov by mal obsahovať viac neurónov ako mozog bylinožravcov. Domnienka bola založená na myšlienke, že lov je náročnejší proces ako fakt, že bylinožravce musia byť pred lovcami v neustálom pozore.

 

Ukázalo sa však, že tomu tak nie je. Vedci prišli k záveru, že pomer neurónov k veľkosti mozgu u malých a stredne veľkých šeliem je zhruba rovnaký ako u bylinožravcov. To naznačuje, že pravdepodobne ide o evolučný tlak, ktorý určuje sily mozgu dať povel na únik bylinožravca pred predátorom, a naopak, u mäsožravcov k ich uloveniu.

 

V skutočnosti je u najväčších mäsožravcov pomer neurónov k veľkosti mozgu skutočne nižší. Zistili, že mozog zlatého retrievera má viac neurónov ako hyena, lev či medveď hnedý, hoci veľké predátory majú mozog až 3x väčší. Medveď je extrémnym príkladom. Jeho mozog je 10x väčší ako mozog mačky, ale počet neurónov majú rovnaký.

 

 

Lov vyžaduje veľa energie, najmä u veľkých predátorov a intervaly medzi úspechmi sú nepravidelné. To vysvetľuje, prečo veľké mäsožravce ako levy, trávia väčšinu svojho času odpočinkom a spaním. Pokiaľ ide o energiu potrebnú pre funkciu mozgu, ide o celkom nákladný orgán. Jeho požiadavky sú úmerné počtu neurónov. Jednoducho on tiež potrebuje energiu na prežitie. V dôsledku toho sa zdá, že množstvo potravy, ktorú dokážu mäsožravce uloviť a skonzumovať a zároveň ich nepravidelný charakter kŕmenia, zrejme obmedzuje vývoj ich mozgu.
 

Zistenia štúdie tiež spochybňujú prevládajúci názor, že domestikované zvieratá majú menšie mozgy ako ich divoký bratranci. Pomer veľkosti mozgu na telesnú hmotnosť domáceho druhu, ktorý bol vedcami skúmaný – fretka, mačka a pes – sa výrazne nelíšil od ich divokých príbuzných – mangusty, mývala či hyeny.


Analýza tiež dokázala zaujímavú odchýlku. Množstvo neurónov u mývala je rovnaké ako u psa, ale zabalené v mozgu veľkosti mačky. Profesorka Herculano-Houzel dodala, že mýval nie je typický mäsožravec. „On má dosť malý mozog, ale toľko neurónov ako by ste našli u nejedného primáta. A to je veľa neurónov!“

 

Podľa neurovedcov, štúdia mozgov rôznych druhov im dala významnú lekciu: „Rozmanitosť je obrovská a nie každý druh vzniká rovnakým spôsobom.“ Áno, existujú rozpoznateľné vzory, ale existuje viacero spôsobov, akými ich príroda vytvorila.

PS: A koľko má teda človek neurónov? 16 miliárd. Pekné číslo, nie? smiley

 

Zdroj: https://www.sciencedaily.com

 

Bruno ti odporúča:

Starého psa novým kúskom nenaučíš. Pravda alebo mýtus?

Vedia byť psi pesimistickí?

Dokážu psy čítať naše emócie?

Psy pomáhajú deťom znižovať hladinu stresu

 

Nezabudni sa zaregistrovať medzi nás, milovníkov, majiteľov, priateľov a obdivovateľov psov. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží. Stačí sa len ZAREGISTROVAŤ TU!

Autor

Karolína Dobiašová
Karolína Dobiašová

Približne v 12tich rokoch som sa na prvý pohľad zaľúbila do toho najškaredšieho a chovaním asi najhoršieho psa aký v nitrianskom útulku kedy bol. Hoci som vtedy o výchove psov nič nevedela, náš vzťah, ktorý trval dennodenne celé štyri roky spravil z Laryho „Pána Psa“. Od toho času viem, že fráza „Nedá sa“ u mňa neexistuje. Som nepoučiteľný, celoživotný rojko s ruksakom na chrbte a večne hlavou v oblakoch.

Diskusia

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne príspevky.

Tvoj príspevok

Pre pridanie príspevku do diskusie sa musíš prihlásiť. Prihlásiť sa
Ísť hore